Aký kotol si vybrať?

Výhodou klasických kotlov je ich nižšia cena, býva však vykúpená nákladnejšou prevádzkou. Z princípu atmosférického horáka, ktorý sa využíva pri klasických kotloch, totiž vyplýva systém zapni-vypni pri spaľovaní plynu a nemožnosť plynulej zmeny výkonu. A tak kotol, najmä v lete pri ohreve pitnej vody, naštartuje niekoľkokrát za deň, naplno sa ohreje, a zvyšok času neefektívne chladne. Kotle s atmosférickým spaľovaním navyše nasávajú vzduch na horenie priamo z miestnosti, preto treba vzduch do miestnosti s kotlom aj privádzať – obvykle neuzatvárateľnou mriežkou z exteriéru, a to aj pri silných mrazoch. Prichádzajúci studený vzduch tak ochladzuje kotolňu a zvyšuje tepelné straty kotla.

Progresívne kondenzačné kotly sú síce drahšie (majú komplikovanejšie, a preto aj drahšie súčasti, napríklad dokonalejší horák či výmenník tepla na ochladzovanie spalín), pracujú však efektívnejšie – dokážu totiž využiť odpadové teplo. Pri spaľovaní plynu vzniká pomerne veľké množstvo vody, ktorá pri klasických kotloch doslova vyletí hore komínom – bez využitia odchádza spolu s horúcimi spalinami vo forme vodnej pary, v ktorej je viac než 10 % tepla získaného z plynu. Kondenzačné kotly dokážu teplo z vodnej pary získať a využiť – vodnú paru ochladia a nechajú skondenzovať na vodu. To je najvýznamnejším dôvodom ich vysokej účinnosti (v porovnaní s novým nekondenzačným kotlom môže byť spotreba plynu až o 15 % nižšia). Okrem toho sú nižšie aj straty tepla spalinami: vzduch na spaľovanie sa privádza komínom koncentrickou dvojrúrou – vnútorná odvádza spaliny, vonkajším medzikružím sa privádza vzduch na horenie, ktorý sa tak cestou predhreje.

Kondenzačné teplo sa najúčinnejšie využíva v nízkoteplotných vykurovacích systémoch, kondenzačné kotly však pracujú s veľmi vysokou účinnosťou aj v klasických vykurovacích systémoch.